
| K�d: 100 �pi�kov� darjeelingsk� jarn� sklize�(first flush) prvot��dn� kvality z proslul� a cen�n� zahrady. N�lev vynikaj�c�, pln� a vyv�en�, komplexn�, sv�e bylinn�, tipsov� ko�enn� chuti se zelinkavou slo�kou a dlouhou dochut�. | |

| K�d: 101 V�te�n� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn�(first flush), leh�eji fermentovan�ho sv�tlej��ho charakteru z pokro�ilej�� ��sti jarn� sklizn�. N�lev v�te�n�, pom�rn� pln�, vyv�en�, nasl�dle ko�enn� chuti s tipsov� kv�tov�mi t�ny. | |

| K�d: 102 �pi�kov� vysokohorsk� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn� (first flush). N�lev pln�, sv��, vyv�en�, exoticky kv�tov� ovocn�, lehce sv�rav� chuti s dlouhou tipsov� ko�ennou dochut�. | |
.jpg)
| K�d: 103 �pi�kov� t��da darjeelingsk� jarn� sklizn�(first flush), sv�tlej��ho typu, st�edn� dlouh� celistv� list zelen�j��ho typu s pod�lem tips�. N�lev pln�, vyv�en�, zelinkav�, tipsov� ko�enn� chuti s lehce kv�tovou slo�kou a dlouh�m dozvukem. | |
.jpg)
| K�d: 104 Vynikaj�c� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn�(first flush). N�lev vnikaj�c�, pln�, vyv�en�, tipsov� ko�enn� chuti s nasl�dle kv�tov�mi t�ny, a p��jemnou sv�� dochut�. | |

| K�d: 105 Prvot��dn� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn�(first flush) �pi�kov� kvality. N�lev vynikaj�c�, velmi sv��, pln�, nasl�dl�, exoticky ovocn� chuti se zaj�mavou ko�ennou slo�kou a dlouh�m dozvukem. | |

| K�d: 106 V�te�n� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn�(first flush), leh�eji fermentovan�ho sv�tlej��ho charakteru. N�lev v�te�n�, pln�, pom�rn� vyv�en�, nasl�dle ko�enn� chuti s tipsov� kv�tov�mi t�ny. | |

| K�d: 107 Prvot��dn� vysokohorsk� darjeelingsk� �aj poch�zej�c� z �asn� jarn� sklizn� (first flush). N�lev vynikaj�c�, pln� a vyv�en�, m�rn� ��zn�j��, kv�tov� nasl�dl�, sv�� chuti s tipsov� ko�enn�mi t�ny a v�bornou dochut�. | |

| K�d: 110 Prvot��dn� vysokohorsk� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn� (first flush). N�lev vynikaj�c�, vyv�en�, pln�, sv��, kv�tov� ko�enn� chuti s p��jemn� exoticky ovocn�mi t�ny a lehkou stopou ananasu v dozvuku. | |

| K�d: 111 Vrcholn� t��da darjeelingsk� jarn� sklizn�(first flush), exkluzivn� prvn� vyroben� tzv. lot(DJ01), z proslul� �ajov� zahrady. N�lev vynikaj�c�, pln�, ko�enn�, p��jemn� tipsov� sv�rav� chuti se leh��mi kv�tov�mi t�ny. | |

| K�d: 113 V�born� vysokohorsk� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn� (first flush). N�lev mirn� tmav��ho charakteru, pln� a vyrovnan�, m�rn� ��zn�j��, nasl�dle ko�enn� chuti s lehce citrusov�mi t�ny. | |

| K�d: 117 Prvot��dn� vysokohorsk� darjeelingsk� �aj z jarn� sklizn� (first flush). N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, vyv�en�, p��jemn� kv�tov�, lehce sv�rav� chuti s tipsov� ko�ennou dochut�. | |
.jpg)
| K�d: 133 Vynikaj�c� t��da nep�lsk�ho �aje z jarn� sklizn�(first flush), velmi lehce fermentovan�ho charakteru. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, kv�tov� ko�enn� chuti s p��jemn� lehce sv�rav�mi tipsov�mi t�ny. | |
-ftgfop1-chamraj-(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 135 Jihoindick� �ern� vysokohorsk� �aj z oblasti poho�� Nilgiri tzv. Modr�ch Hor. N�lev pln� a bohat�, lehce medov� nasl�dl� chuti. | |
.jpg)
| K�d: 136 Prvot��dn� nep�lsk� �aj z jarn� sklizn�(first flush). N�lev v�born�, pom�rn� pln�, vyv�en�, lehce bylinn�, p��jemn� prachov� tipsov� ko�enn� chuti. | |

| K�d: 139 Vynikaj�c� t��da nep�lsk�ho vysokohorsk�ho �aje z ran� jarn� sklizn� (first flush). N�lev vynikaj�c�, sv��, pom�rn� pln�, bylin� ko�enn� chuti s lehce sladk�mi ovocn�mi t�ny. | |

| K�d: 140 V�born� z�kladn� t��da ass�msk�ho �ern�ho �aje. N�lev velmi dobr�, pom�rn� vyv�en�, ho�kosladk� chuti s lehk�mi ovocn�mi t�ny. | |

| K�d: 142 V�born� t��da ass�msk�ho �ern�ho �aje. N�lev v�born�, pln�, hutn�j��, charakteristick� ho�kosladk� chuti s lehce medov� nasl�dlou dochut�. | |

| K�d: 143 �pi�kov� ass�msk� listov� �ern� �aj. N�lev hutn�j��, lehce kv�tov� nasl�dl�, lehce pe�en� pern��kov�, p�itom v�ak sv�� chuti s p��jemn� ho�kosladk�m dozvukem. | |

| K�d: 144 Vynikaj�c� ass�msk� �ern� �a, �pi�kov� kvality. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, hladk�, lehce kv�tov�, p��jemn� ho�kosladk� chuti. | |

| K�d: 145 Z�kladn� t��da ass�msk�ho �ern�ho �aje. N�lev pom�rn� vyv�en�, ho�kosladk�, sv�rav� chuti. | |

| K�d: 150 �pi�kov� t��da ass�msk�ho �ern�ho �aje typu "broken". N�lev pln� a ��zn�j��, lehce kv�tov� nasl�dl�, vyv�en� ho�kosladk� chuti. | |

| K�d: 152 Z�kladn� t��da ass�msk�ho �ern�ho �aje. N�lev pom�rn� vyv�en�, ho�kosladk� chuti s lehk�mi ovocn�mi t�ny. | |

| K�d: 162 Z�kladn� t��da cejlonsk�ho �ern�ho �aje, l�man� list st�edn� kvality. | |

| K�d: 180 Cejlonsk� �ern� �aj prvot��dn� kvality a zcela charakteristick�ho vzhledu i chu�ov�ho charakteru. | |

| K�d: 190 Standardn�, ale pro sv�j charakter velmi obl�ben� �ern� �aj. N�lev lehce natrpkl� chuti a typick�ho horsk�ho aroma, vhodn� pro b�n� pop�jen�. | |

| K�d: 212 pi�kov� tchajwansk� vysokohorsk� oolong zelen�ho typu z jarn� sklizn�, v poho�� Lin Si (Shan Lin Xi). N�lev sv�e zelinkav�, vyv�en�, kv�tov� nasl�dl�, jemn� ko�en�n�, balzamick� chuti s v�born�m aftertastem. | |
-superior-oolong-50g.jpg)
| K�d: 218 V�te�n� t��da tchajwansk�ho vysokohorsk�ho oolongu z kutlivaru Chin Xin, z poho�� Lin Si (Lin Xi). N�lev v�te�n�, pom�rn� pln�, sv�e ovocn� chuti s p��jemn� nasl�dlou kv�tovou slo�kou, p��jemnou dochut�. | |

| K�d: 219 Vynikaj�c� t��da tchajwansk�ho vysokohorsk�ho oolongu tmav�ho typu, z kutlivaru Chin Xin, z poho�� Lin Si (Lin Xi). N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, p��jemn� ho�kosladk� chuti s lehce kv�tov�m aroma a ko�ennou dochut�. | |

| K�d: 220 Kvalitn� tchajwansk� oolong tmav�ho typu z pozdn� tzv. zimn� sklizn�, se zv��en�m obsahem gama-aminom�seln� kyseliny (GABA, 4-aminobutanov� kyselina) d�ky zvl�tn�mu v�robn�mu postupu bez p��tomnosti vzduchu. | |

| K�d: 221 Prvot��dn� tchajwansk� vysokohorsk� polozelen� �aj se zv��en�m obsahem gama-aminom�seln� kyseliny (GABA, 4-aminobutanov� kyselina) d�ky zvl�tn�mu v�robn�mu postupu bez p��tomnosti vzduchu. | |

| K�d: 225 Vynikaj�c� tchajwansk� oolong z pozdn� tzv. zimn� sklizn�, zvan� Vz�cn� Konkub�na. N�lev v�te�n�, pln�, syt�j��, lehce medov� nasl�dl� chuti s pernikov�mi t�ny a dlouh�m dozvukem. | |

| K�d: 228 Nejvy��� t��da tchajwansk�ho polofermentovan�ho �aje tohoto typu, list prvot��dn� kvality, bohat� kv�tov� nasl�dl�, lehou�ce tipsov� prachov� chuti s ovocn�mi a medov�mi t�ny. | |

| K�d: 229 Vynikaj�c� tchajwansk� oolong v�b�rov� kvality, zelen�ho typu z jarn� sklizn� ovon�n� kv�ty r��e. | |

| K�d: 232 Vynikaj�c� varianta slavn�ho polozelen�ho �aje. N�lev sv��, vyv�en� a pln�, zelinkav� chuti s lehce kv�tov�mi t�ny. | |

| K�d: 233 V�te�n� varianta slavn�ho polozelen�ho �aje z jarn� sklizn�. N�lev sv��, zelinkav� kv�tov�, nasl�dl� chuti bez v�razn�j��ho sklonu k trpknut�. | |

| K�d: 240 V�born� �aj z pozdn� jarn� sklizn� v�b�rov� kvality, p�stovan� v okrese Fengqing. N�lev v�te�n�, pln�, vyv�en�, sv��, sladce bylinn� chuti s lehce medov�mi t�ny. | |

| K�d: 241 Vynikaj�c� �ern� �aj z prvn� jarn� sklizn� v�b�rov� kvality. N�lev vynikaj�c�, vyv�en�, pom�rn� pln�, sv��, medov� nasl�dl� chuti s bylinn�mi t�ny a dozvukem ho�k� �okol�dy. | |
-superior-black-tea.jpg)
| K�d: 243 000601 Vynikaj�c� t��da yunnansk�ho �ern�ho �aje. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, hladk� hutn�j�� chuti s kv�tov� medov�mi a �okol�dov�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 245 V�te�n� ��nsk� �ern� �aj svinut� do ploch�ch, leskl�ch jehli�ek. List prvot��dn� kvality, n�lev lahodn�, nezam�niteln� chuti. | |
.jpg)
| K�d: 246 Prvot��dn� ��nsk� �ern� �aj z oblasti Tanyang (t� Panyong). N�lev v�te�n�, medov� nasl�dl�, pln� chuti, s lehk�mi tipsov�mi t�ny a aroma ho�k� �okol�dy. | |

| K�d: 247 V�born�, z�kladn� t��da �ern�ho �aje z proslul� oblasti. N�lev pom�rn� pln�, ho�kosladk� chuti s lehk�m aroma ho�k� �okol�dy. | |

| K�d: 248 Exkluzivn� ��nsk� �ern� �aj z oblasti Bailing. N�lev vynikaj�c�, vyv�en�, harmonick�, medov� kv�tov�, sladk� chuti s t잚�mi �okol�dov�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 253 Vynikaj�c�, lehce atypick�, dlouholist�, obl�ben� t��da �aje Keemun. N�lev v�te�n�, vyv�en�, pln�, charakteristick�, sv�e nasl�dl� chuti s aroma ho�k� �okol�dy a m�rn� kv�tov�mi t�ny. | |
-imperial-black-tea.jpg)
| K�d: 254 ��nsk� �ern� �aj v�te�n� kvality z oblasti vesnice Tan Yang proslul� v�robou �ern�ho �aje. N�lev lahodn�, pln�, vyv�en�, sv�� , sladce ovocn� chuti s lehce medov� o��kov�mi t�ny v dozvuku. | |

| K�d: 257 Velmi kvalitn� t��da yunnansk�ho �ern�ho �aje. Pevn� svinut� list s vy���m pod�lem zlatav�ch tips�. N�lev v�born�, pln�, pom�rn� vyv�en�, nasl�dle bylinn� chuti s lehce medov�m n�dechem. | |

| K�d: 262 Slavn� naku�ovan� �aj obl�ben� zejm�na pro v�razn� povzbudiv� ��inek. | |

| K�d: 263 Dobr� z�kladn� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje ovon�n� kv�tky jasm�nu. N�lev velmi dobr�, lehce p��jemn� natrpkl�, v�razn� jasm�nov� sladk� chuti. | |

| K�d: 264 Jasm�nem ovon�n� ��nsk� zelen� tipsov� �aj. Jeden z nejslavn�j��ch z�stupc� ru�n� tvarovan�ch �aj�, zn�m� tak� jako "dra�� o�i", i kdy� vzhled listu l�pe vystihuje p�eklad "podobn� dra��m o��m". | |

| K�d: 268 Nejvy��� t��da v�cen�levov�ho zelen�ho jasm�nov�ho �aje v t�to standardov� �ad�, vynikaj�c� kvalita, lahodn� chu�. | |
.jpg)
| K�d: 270 Velmi dobr� t��da �aje Pai Mu Tan, list prvot��dn� kvality. N�lev m�rn� tmav��ho charakteru, v�te�n�, tipsov� prachov�, lehce kv�tov� nasl�dl� chuti | |
.jpg)
| K�d: 272 Dobr� t��da b�l�ho �aje, tzv. "B�l� pivo�ka" (White Peony), z oblasti Fuding. N�lev leh��, nasl�dle bylinn� chuti s lehce tmav��m o��kov�m n�dechem. | |

| K�d: 273 �pi�kov� t��da b�l�ho �aje z proslaven� oblasti Fuding v provincii Fujian. Vysoce kvalitn� list s pod�lem dlouh�ch, siln� ochm��en�ch tips�. | |
-superior-white-tea.jpg)
| K�d: 280 Vynikaj�c� t��da yunnansk�ho b�l�ho �aje z jarn� sklizn� zvan�ho "M�si�n� svit", z oblasti Jing Mai. N�lev sv��, lehce ko�en�n� bylinn� chuti s nasl�dl�m n�dechem hru�kov�ho kompotu. | |
.jpg)
| K�d: 290 Slavn� a dobr� t��da tohoto tradi�n�ho zelen�ho �aje. | |
-special-green-tea.jpg)
| K�d: 292 V�born� t��da slavn�ho tzv. perlov�ho �aje - zhu cha z provincie Zhejiang. N�lev, pln�, vyv�en�, lehce kv�tov� nasl�dl�, p��jemn� charakteristicky sv�rav�, v�te�n� chuti. | |
-lung-ching-imperial-green-tea.jpg)
| K�d: 300 Vrcholov�, ru�ne skl�zen� t��da slavn�ho, ne-li nejslavn�j��ho ��nsk�ho zelen�ho �aje Lung Ching (Dra�� studna). N�lev vyv�en�, kv�tov� zelinkav�, m�rn� ovocn� nasl�dl� chuti s typicky o�echov�mi a ka�tanov�mi t�ny. | |

| K�d: 301 V�te�n� t��da slavn�ho �aje Lung Ching z oblasti "jezera Tis�ce ostrov�". N�lev v�te�n�, sv�� , m�rn� leh��, kv�tov� zelinkav�, nasl�dl� chuti s m�rn�ji o�echov�mi t�ny. | |

| K�d: 302 V�te�n� st�edn� t��da proslaven�ho zelen�ho �aje. N�lev v�te�n�, vyv�en�, sv��, tr�vov� nasl�dl�, zelinkav� chuti s lehkou o�echov�m dozvukem. | |
-lung-ching-superior-green-tea.jpg)
| K�d: 303 V�te�n� t��da slavn�ho zelen�ho �aje Lung Ching (Dra�� studna). P�stovan� v oblasti Z�padn�ho jezera - XI HU v provincii Zhejiang. | |

| K�d: 304 Vynikja�c� t��da proslul�ho zelen�ho �aje, pojmenovan� dle jednoho z nejslavn�j��ch �ajov�ch m�st, Lv�ho vrcholu (Shifeng), v oblasti Z�padn�ho jezera - Xi Hu. N�lev pln�, zelinkav� kv�tov� chuti s v�razn�mi tipsov� o��kov�mi a� pe�en�mi t�ny. | |

| K�d: 306 V�te�n� t��da slavn�ho zelen�ho �aje, tzv. "Opi�� n��eln�k z Tchai Pching". N�lev m�rn� leh��, sv��, p��jemn� tr�vov� nasl�dl� chuti s lehk�m aroma orchidej� a exotick�ch kv�t�. | |

| K�d: 307 Prvot��dn� ��nsk� zelen� �aj velmi obl�ben� pro svou vynikaj�c� kvalitu, efektn� vzhled a charakteristicky orchidejov� aroma. | |

| K�d: 316 Hunansk�, �pi�kov� varianta proslul�ho zelen�ho �aje. N�lev pln�, lahodn�, skv�le vyv�en�, sv��, kv�tov� bylinn�, charakteristicky tipsov� ko�enn�, lehce nasl�dl� chuti s t�ny citrusov�ch plod�. | |
-imperial-green-tea.jpg)
| K�d: 319 Vynikaj�c� z�stupce zelen�ch �aj� "mraku a mlhy" ze slavn� hory Lu-�an v provincii Jiangxi. Kvalitn� list sladk� bylinn� v�n�, n�lev lahodn�, kv�tov� zelinkav�, sladk� chuti. | |
.jpg)
| K�d: 321 V�te�n� t��da japonsk�ho zelen�ho �aje, pro n�zk� obsah teinu vhodn� k b�n�mu celodenn�mu pop�jen�. | |
.jpg)
| K�d: 325 Velmi dobr� z�kladn� kvalitativn� t��da japonsk�ho �aje Sencha. N�lev lehce kv�tov� nasl�dl�, m�rn� sv�rav�, siln� tr�vov�, velmi sv�� chuti. | |
-(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 328 V�te�n� t��da �aje Gyokuro, lahodn�, pln�, bohat�, sv�e tr�vov� chuti. | |
-(cz-bio-004).jpg)
| K�d: 333 �ap�ky vznikl� t��d�n�m �aj� Sencha a Gyokuro s velmi mal�m pod�lem zelen�ho listu aromatizovan� plody Yu Zu(Citrus junos). N�lev pom�rn� pln�, citrusov� v�n� a chuti se zelinkavou slo�kou typickou pro japonsk� �aje. | |
(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 335 V�te�n� st�edn� t��da tradi�n�ho japonsk�ho zelen�ho �aje. N�lev v�born�, pom�rn� pln�, vyv�en�, tr�vov� sv��, veget�ln� chuti. | |
(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 336 V�born�, v�b�rov� t��da tradi�n�ho japonsk�ho zelen�ho �aje. N�lev sv��, pln�, vyv�en�, lehce olejnat�, tr�vov� zelinkav� chuti s p��jemn� lehce sv�rav�m dozvukem. | |
.jpg)
| K�d: 337 V�born� z�kladn� t��da japonsk�ho zelen�ho �aje z oblasti Tenryu. N�lev v�te�n�, sv��, nasl�dl�, v�razn� tr�vov�, jen napatrn� sv�rav� chuti. | |

| K�d: 350 Vynikaj�c� t��da proslul�ho �aje. List prvot��dn� kvality s pod�lem k�ehk�ch tips�. N�lev sv��, kv�tov� bylinn�, charakteristicky tipsov� ko�en�n�, lehce nasl�dl� chuti. | |

| K�d: 354 V�born� ��nsk� zelen� �aj z oblasti Fuding proslul� v�robou b�l�ch �aj�. Kvalitn� list s pod�lem stejnom�rn� svinut�ch, pom�rn� robustn�ch, tips�, sladce zelinkav� v�n�. | |
-superior-(raw-puerh).jpg)
| K�d: 356 �pi�kov� sv�tl� typ sypan�ho �aje Pu Erh, p�stovan� v proslul� oblasti hory Nan Nuo. N�lev vyv�en�, kv�tov� nasl�dl�, bylinn� chuti s p��jemnou jen lehce sv�ravou dochut�. | |

| K�d: 364 Velmi kvalitn�, v�b�rov� t��da, tzv. "ochm��en� vrcholek" - Mao Feng, yunnansk�ho zelen�ho �aje. N�lev, v�te�n�, pom�rn� pln�, vyv�en�, hlad��, ovocn� nasl�dl� chuti s ko�ennou stopou, charakteristickou pro yunnansk� �aje. | |

| K�d: 365 V�te�n� t��da zn�m�ho zelen�ho �aje z jarn� sklizn� z oblasti poho�� Wuling. N�lev v�te�n�, pom�rn� pln�, vyv�en�, sv��, sladce zelinkav�, bylinn� a ko�enn� chuti. | |
.jpg)
| K�d: 366 Kvalitn� v�b�rov� t��da tohoto slavn�ho, dodate�n� fermentovan�ho �aje. | |

| K�d: 377 Proslaven� zelen� �aj zvan� "Melounov� sem�nka z Lu An" pojmenovan� podle tvaru zpracovan�ch list�. N�lev vynikaj�c�, harmonick�, p��jemn� bylinn�, sladk� chuti s lehoulince natrpkl�mi, ko�en�n�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 378 V�te�n�, v�b�rov� t��da slavn�ho, dodate�n� fermentovan�ho �aje. Vyv�en�, p��jemn� zemit� chu� s pom�rn� v�razn�m aroma charakteristick�m pro nejvy��� t��dy yunnansk�ch �erven�ch �aj� | |
.jpg)
| K�d: 380 Vynikaj�c� t��da dodate�n� fermentovan�ho �aje z oblasti Simao, vyroben�ho z yunnansk�ho velkolist�ho kultivaru. N�lev v�te�n�, komplexn�, lehce kr�mov�, tipsov� prachov�, p��jemn� zemit� chuti s pom�rn� v�razn�m aroma. | |
-superior-green-tea.jpg)
| K�d: 386 Vynikaj�c� varianta �aje "mraku a mlhy" z proslul�ch �lut�ch hor - Huang Shan v provincii Anhui. N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, sladce bylinn� a tr�vov� zelinkav� chuti s nasl�dle ovocn�mi t�ny v dozvuku. | |
-superior-green-tea.jpg)
| K�d: 388 �pi�kov� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje z oblasti En �i, tzv. Nefritov� rosa, t� zn�m� jako "��nsk� Gyokuro". N�lev sv��, pln� a hladk�, dob�e vyv�en�, bohat�, kv�tov� ko�enn�, m�rn� tipsov�, p��jemn� lehce ho�kosladk� chuti. | |

| K�d: 394 Vrcholn�, ru�n� skl�zen� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje, slavn�ho "B�l�ho �aje z An Ji", z ran� jarn� sklizn�. N�lev mimo��dn�, kv�tov� sladk�, bylinn� a zelinkav� chuti s ko�en�n�mi t�ny. | |

| K�d: 398 Vynikaj�c� t��da �lut�ho �aje, z prvn� jarn� sklizn�. N�lev v�te�n�, pln�, sv��, p��jemn� tr�vov� ko�enn� chuti s kv�tov�mi t�ny a typickou lehkou sv�ravost�. | |
-imperial-yellow-tea.jpg)
| K�d: 399 Vynikaj�c� t��da slavn�ho �lut�ho �aje z poho�� Huo. N�lev vynikaj�c�, dob�e vyv�en�, hladk�, pom�rn� pln�, sv��, jemn� ko�enn� chuti s kv�tov�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 430 Exkluzivn� varianta japonsk�ho st�n�n�ho �aje, zpracov�na v�etn� v�t��ho pom�ru �ap�k�. N�lev vynikaj�c�, pln�, lahodn� a hladk�, nepatrn� olejnat� chuti s nasl�dle kv�tov�mi a tr�vov�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 431 Vrcholn� t��da japonsk�ho listov�ho zelen�ho �aje mimo��dn� kvality, ru�n� skl�zen� ze st�n�n�ch plant�� v oblasti m�sta Uji. N�lev pln�, lahodn�, p��jemn� olejnat�, v�razn� veget�ln�, vyv�en� komplexn� chuti s lehce kv�tov�mi a tr�vov�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 445 �pi�kov� t��da japonsk�ho listov�ho zelen�ho �aje z ostrova Tanegashima. V�bec prvn� jarn� slkize�, kter� se na trh dost�v� s p�edstihem d�ky ji�n� poloze ostrova. | |
(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 449 Vynikaj�c� t��da japonsk�ho zelen�ho �aje z oblasti poho�� Kumamoto. Tradi�n� zpracov�v�n ��nskou metodou - su�en� hork�m vzduchem. | |
.jpg)
| K�d: 451 �pi�kov� t��da japonsk�ho listov�ho zelen�ho �aje z ostrova Tanegashima z exkluzivn� prvn� jarn� sklizn�. N�lev pln� a hladk�, v�razn� zelinkav� chuti s nasl�dle tr�vov�mi t�ny, dlouh�m veget�ln�m dozvukem. | |
.jpg)
| K�d: 456 Japonsk� �ajov� specialita, zelen� �aj ovon�n� listy sakury. N�lev pom�rn� vyv�en�, m�rn� olejovit�, tr�vov� zelinkav� chuti s ovocn� kv�tov�m aroma t�e�n� a vi�n�. | |
(cz-bio-004).jpg)
| K�d: 460 Japonsk� �ajov� specialita p�i jeji� v�rob� se zpracovan� r��ov� �aj Genmaicha po dosu�en� obaluje v pr�kov�m �aji Matcha. N�lev vynikaj�c�, velmi sv��, dob�e vyv�en�, v�razn� tr�vov�, p��jemn� nasl�dl� a sv�bytn� chuti s lehce r��ovou slo�kou. | |
(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 462 �pi�kov� t��da japonsk�ho zelen�ho �aje z oblasti Kirishima v prefektu�e Kagoshima. N�lev vynikaj�c�, pln� a hladk�, vyv�en�, sv�e tr�vov� zelinkav�, lehce olejnat� chuti. | |
(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 463 Vynikaj�c� t��da japonsk�ho zelen�ho �aje z oblasti Makurazaki v prefektu�e Kagoshima. Prvn� jarn� sklize� (Shincha) z kultivaru Yutakamidori. | |
.jpg)
| K�d: 467 Japonsk� zelen� �aj vynikaj�c� kvality z oblasti Takachiho z kultivaru Yabukita. N�lev pln�, sv�e zelinkav�, bylinn� nasl�dl�, charakteristick� chuti (lehce p�ipom�naj�c� para o�echy). | |
.jpg)
| K�d: 471 V�te�n� t��da korejsk�ho listov�ho zelen�ho �aje z jarn� sklizn�. N�lev v�razn� tr�vov� chuti, podobn� jako u japonsk�ch �aj� Sencha, s nasl�dle ko�en�n�mi t�ny. | |

| K�d: 711 Ovon�n� pra�en� mat� Pampero, charakteristick� chu� pra�en�ho mat� s bohat�mi kakaov�mi a kv�tov�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 758 rvot��dn� nep�lsk� vysokohorsk� zelen� �aj v�b�rov� kvality a osobit� chuti. N�lev vynikaj�c�, vyv�en�, pln�, velmi hladk�, kv�tov� nasl�dl�, zelinkav� chuti s lehk�mi bylinn�mi t�ny. | |

| K�d: 761 V�te�n� t��da tzv. �tesov�ho �aje - "Zheng Yan Cha" (Cliff Tea) z vnit�n� ��sti poho�� Wuyi, ze stejnomenn�ho kultivaru.N�lev, v�te�n�, pln�, sv�bytn�, sv�� chuti s ovocn�mi a kv�tov�mi t�ny, a tmav��, ko�ennou, lehce balzamickou slo�kou. | |
-superior-oolong.jpg)
| K�d: 762 V�te�n� t��da tzv. �tesov�ho �aje - "Zheng Yan Cha" (Cliff Tea) z vnit�n� ��sti poho�� Wuy. N�lev, v�te�n�, pom�rn� pln�, sv�bytn�, m�rn� tmav��, ovocn� ko�enn� chuti s lehce kv�tov�mi t�ny, a tmav��m, o�echov�m dozvukem. | |

| K�d: 763 Vyn�kaj�c� t��da �aje Keemun z prvn� jarn� sklizn�. N�lev vynikaj�c�, pom�rn� pln�, hutn�j�� chuti s p�eva�uj�c� �okol�dovou slo�kou a leh��, sv��, nasl�dle ovocnou dochut�. | |
.jpg)
| K�d: 774 V�te�n� t��da polozelen�ho vysokohorsk�ho �aje typu Dan Cong z poho�� Fenghuang (Phoenix mt.), tzv. "Medov� v�n�". Pln� ovocn� nasl�dl� chu� s komplexem broskvov�ch �i meru�kov�ch t�n�. | |

| K�d: 775 Vynikaj�c� �ern� �aj �pi�kov� kvality, z oblasti poho�� Xue Feng. N�lev vynikaj�c�, pln�, komplexn� a vyv�en�, lehce ovocn� nasl�dl� chuti s kv�tov� �okol�dov�mimi t�ny a p��jemn�m dlouh�m dozvukem. | |
.jpg)
| K�d: 138 ynikaj�c� a velmi osobit� t��da nep�lsk�ho �aje z jarn� sklizn�(first flush), sv�tlej��ho charakteru. N�lev velmi zaj�mav�, vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, komplexn�, bohat�, kv�tov� nasl�dl� chuti s exoticky ovocn�mi t�ny. | |
-imperial-black-tea.jpg)
| K�d: 782 �pi�kov� t��da �aje Keemun, z prvn� jarn� sklizn�. N�lev vynikaj�c�, dlouhotrvaj�c� chuti s nasl�dle kv�tov�mi t�ny r��� a stopou ho�k� �okol�dy, s vynikaj�c�m dlouh�m lehce ko�enn�m dozvukem. | |
-superior-black-tea-30g.jpg)
| K�d: 209 Prvot��dn� tchajwansk� oolong vyroben� z �ajovn�ku p�vodem z poho�� Wuyi. N�lev vynikaj�c�, komplexn�, dob�e vyv�en�, pln�, v�razn� medov�, lehce ovocn� nasl�dl� chuti s dlouhou dochut�. | |

| K�d: 208 Vynikaj�c� tchajwansk� oolong v�b�rov� kvality, zelen�ho typu z jarn� sklizn� ovon�n� broskv�. N�lev vynikaj�c�, m�rn� tmav��, pom�rn� pln�, vyv�en�, o�echov� nasl�dl� chuti s ovocn�mi t�ny broskv�. | |

| K�d: 785 Vynikaj�c� nep�lsk� vysokohorsk� �aj z jarn� sklizn� first flush), m�rn� tmav��ho charakteru. N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, lehce ovocn� nasl�dl� chuti s kv�tov� tipsov�mi a bylinn�mi t�ny, p��jemn� sv�rav�m dozvukem. | |

| K�d: 400 Vynikaj�c� t��da jasm�nov�ho �aje, delik�tn� chut�. N�lev vynikaj�c� kv�tov�, v�razn�ji zelinkav� chuti dopln�n� o jasm�novou slo�ku, velmi osv�uj�c�. | |

| K�d: 786 Vynikaj�c� nep�lsk� vysokohorsk� �aj z letn� sklizn� (second flush). Tmav� n�lev, pln�,syt�j��, vyv�en�, ovocn� nasl�dl� chuti s lehce kv�tov�mi t�ny a stopou ho�k� �okol�dy. | |
.jpg)
| K�d: 401 Vynikaj�c�, nejvy��� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje ovon�n� kv�tky jasm�nu. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, lehce p��jemn� natrpkl�, v�razn� jasm�nov� sladk� chuti. | |

| K�d: 207 Vynikaj�c� t��da slavn�ho tchajwansk�ho oolongu z proslul�ho poho�� Dong Ding (Dung Ti). N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, komplexn�, hladk�, ko�enn� kv�tov� chuti bez sv�ravosti, s n�sladlou exoticky ovocnou slo�kou. | |

| K�d: 202 Vynikaj�c� t��da slavn�ho tchajwansk�ho oolongu z proslul�ho poho�� Dong Ding (Dung Ti). N�lev v�razn� ovocn� chuti bez sv�ravosti, s n�sladlou exoticky ko�ennou slo�kou a dlouh�m dozvukem. | |

| K�d: 203 Tchajwansk� oolong zelen�ho typu, z letn� sklizn� ovon�n� kousky su�en�ch plod� bergamotu. N�lev vynikaj�c�, sv��, pom�rn� pln�, zelinkav� chuti s v�razn� citrusov�mi t�ny. | |
-imperial-green-tea.jpg)
| K�d: 360 �pi�kov� t��da zelen� �aj z prvn� jarn� sklizn� v oblasti ostrova Jun Shan. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, velmi hladk�, zelinkav�, veget�ln� chuti s lehce ko�enn�mi t�ny, t�m�� bez trpkosti. | |
(cz-bio-002).jpg)
| K�d: 404 V�te�n� t��da dodate�n� fermentovan�ho �aje, vyroben� z tradi�n�ho yunnansk�ho velkolist�ho kultivaru. | |

| K�d: 633 Vysoce kvalitn�, osv�uj�c� sm�s exotick�ch plod� manga, ananasu, pap�ji, ban�nu s p��m�s� guavy. | |
.jpg)
| K�d: 461 �pi�kov� t��da japonsk�ho listov�ho zelen�ho �aje z ostrova Tanegashima. N�lev lahodn�, sv��, pln� a hladk�, vyv�en�, tr�vov� sladk� chuti s jemn� zelinkav�mi t�ny v dozvuku. | |

| K�d: 413 Vynikaj�c� yunnansk� varianta b�l�ho �aje, tzv. "B�l� pivo�ka" (White Peony), z prvn� jarn� sklizn�. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, nasl�dl� chuti ovocn�ho charakteru s p��jemn�m ovocn�m n�dechem. | |
.jpg)
| K�d: 640 Vysoce kvalitn� sm�s su�en�ch plod�. Sv�� sm�s citrusov�ch plod� s hroznov�m v�nem, burizony oko�en�n� �afr�nem. | |

| K�d: 938 059095 Tradi�n� ��nsk� ��lek s pod��lkem a pokli�kou, vyroben� z vysoce kvalitn�ho porcel�nu. | |

| K�d: 878 046365 Elegantn� d�za s matn�m povrchem, snadn� uzav�r�n�, v��ko s z�mkem. | |

| K�d: 188 �ern� africk� �aj ass�msk�ho typu dobr� kvality. N�lev vyv�en�, pom�rn� pln�, ho�kosladk� chuti s lehce trpk�m dozvukem. | |