| |
-lung-ching-imperial-green-tea.jpg) K�d: 300 | |
Vrcholov�, ru�ne skl�zen� t��da slavn�ho, ne-li nejslavn�j��ho ��nsk�ho zelen�ho �aje Lung Ching (Dra�� studna). N�lev vyv�en�, kv�tov� zelinkav�, m�rn� ovocn� nasl�dl� chuti s typicky o�echov�mi a ka�tanov�mi t�ny. |  K�d: 316 | |
Hunansk�, �pi�kov� varianta proslul�ho zelen�ho �aje. N�lev pln�, lahodn�, skv�le vyv�en�, sv��, kv�tov� bylinn�, charakteristicky tipsov� ko�enn�, lehce nasl�dl� chuti s t�ny citrusov�ch plod�. |  K�d: 317 | |
Vynikaj�c� zelen� �aj, nejvy��� produkovan� t��da tzv. "perlov�ho" �aje Gunpowder. N�lev velmi sv��, harmonick�, zelinkav� bylinn�, sladk� chuti s lehoulince ko�en�n�mi t�ny. |  K�d: 352 | |
V�te�n� ��nsk� tzv. "Budh�v �aj" (Fo Cha) zelen� �aj, poch�zej�c� z posv�tn� budhistick� hory Jiu Hua v provinci Anhui. N�lev vynikaj�c�, vyv�en�, pln� a hladk�, sv��, zelinkav� chuti s nasl�dle bylinn�mi a o�echov�mi t�ny. |
 K�d: 354 | |
V�born� ��nsk� zelen� �aj z oblasti Fuding proslul� v�robou b�l�ch �aj�. Kvalitn� list s pod�lem stejnom�rn� svinut�ch, pom�rn� robustn�ch, tips�, sladce zelinkav� v�n�. | -special-green-tea.jpg) K�d: 384 | |
V�born� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje "mraku a mlhy" z oblasti proslul�ch �lut�ch hor. N�lev pln�, vyv�en�, kv�tov� bylinn�, m�rn� jakoby pe�en�, p��jemn� lehce ho�kosladk� chuti. |
-superior-green-tea.jpg) K�d: 386 | |
Vynikaj�c� varianta �aje "mraku a mlhy" z proslul�ch �lut�ch hor - Huang Shan v provincii Anhui. N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, sladce bylinn� a tr�vov� zelinkav� chuti s nasl�dle ovocn�mi t�ny v dozvuku. | -imperial-green-tea.jpg) K�d: 360 | |
�pi�kov� t��da zelen� �aj z prvn� jarn� sklizn� v oblasti ostrova Jun Shan. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, velmi hladk�, zelinkav�, veget�ln� chuti s lehce ko�enn�mi t�ny, t�m�� bez trpkosti. |
-superior-green-tea.jpg) K�d: 310 | |
Vynikaj�c� zelen� �aj z jarn� sklizn� zvan� "Kv�t Orchideje". N�lev vynikaj�c�, pom�rn� pln�, vyv�en�, bylinn� nasl�dl�, jemn� ko�enn� chuti s kv�tov�mi t�ny. | |
| |