| |
-lung-ching-superior-green-tea.jpg) K�d: 303 | |
V�te�n� t��da slavn�ho zelen�ho �aje Lung Ching (Dra�� studna). P�stovan� v oblasti Z�padn�ho jezera - XI HU v provincii Zhejiang. |  K�d: 304 | |
Vynikja�c� t��da proslul�ho zelen�ho �aje, pojmenovan� dle jednoho z nejslavn�j��ch �ajov�ch m�st, Lv�ho vrcholu (Shifeng), v oblasti Z�padn�ho jezera - Xi Hu. N�lev pln�, zelinkav� kv�tov� chuti s v�razn�mi tipsov� o��kov�mi a� pe�en�mi t�ny. |  K�d: 317 | |
Vynikaj�c� zelen� �aj, nejvy��� produkovan� t��da tzv. "perlov�ho" �aje Gunpowder. N�lev velmi sv��, harmonick�, zelinkav� bylinn�, sladk� chuti s lehoulince ko�en�n�mi t�ny. | -superior-green-tea.jpg) K�d: 369 | |
Vynikaj�c� t��da zelen�ho �aje "mraku a mlhy" z oblasti Shimen. |
-special-green-tea.jpg) K�d: 384 | |
V�born� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje "mraku a mlhy" z oblasti proslul�ch �lut�ch hor. N�lev pln�, vyv�en�, kv�tov� bylinn�, m�rn� jakoby pe�en�, p��jemn� lehce ho�kosladk� chuti. | -superior-green-tea.jpg) K�d: 386 | |
Vynikaj�c� varianta �aje "mraku a mlhy" z proslul�ch �lut�ch hor - Huang Shan v provincii Anhui. N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, sladce bylinn� a tr�vov� zelinkav� chuti s nasl�dle ovocn�mi t�ny v dozvuku. |
 K�d: 394 | |
Vrcholn�, ru�n� skl�zen� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje, slavn�ho "B�l�ho �aje z An Ji", z ran� jarn� sklizn�. N�lev mimo��dn�, kv�tov� sladk�, bylinn� a zelinkav� chuti s ko�en�n�mi t�ny. | |
| |