| |
 K�d: 302 | |
V�te�n� st�edn� t��da proslaven�ho zelen�ho �aje. N�lev v�te�n�, vyv�en�, sv��, tr�vov� nasl�dl�, zelinkav� chuti s lehkou o�echov�m dozvukem. |  K�d: 352 | |
V�te�n� ��nsk� tzv. "Budh�v �aj" (Fo Cha) zelen� �aj, poch�zej�c� z posv�tn� budhistick� hory Jiu Hua v provinci Anhui. N�lev vynikaj�c�, vyv�en�, pln� a hladk�, sv��, zelinkav� chuti s nasl�dle bylinn�mi a o�echov�mi t�ny. |  K�d: 370 | |
Vynikaj�c� ��nsk� zelen� �aj, ze slavn�ho vrcholu Tian Mu (Tchien Mu), uveden� na seznamu "50 Slavn�ch �aj� ��ny". N�lev vynikaj�c�, lahodn� a hladk�, kv�tov� ko�enn�, zelinkav� chuti s p��jemn� ho�kosladk�m dozvukem. | -special-green-tea.jpg) K�d: 384 | |
V�born� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje "mraku a mlhy" z oblasti proslul�ch �lut�ch hor. N�lev pln�, vyv�en�, kv�tov� bylinn�, m�rn� jakoby pe�en�, p��jemn� lehce ho�kosladk� chuti. |
-superior-green-tea.jpg) K�d: 386 | |
Vynikaj�c� varianta �aje "mraku a mlhy" z proslul�ch �lut�ch hor - Huang Shan v provincii Anhui. N�lev vynikaj�c�, pln�, sv��, sladce bylinn� a tr�vov� zelinkav� chuti jen s nasl�dle ko�enn�mi t�ny. | |
| |