
| K�d: 302 V�te�n� st�edn� t��da proslaven�ho zelen�ho �aje. N�lev v�te�n�, vyv�en�, sv��, tr�vov� nasl�dl�, zelinkav� chuti s lehkou o�echov�m dozvukem. | |

| K�d: 752 Vynikaj�c� �ern� �aj nejvy��� kvalitativn� t��dy z oblasti okresu Tai Shun. N�lev vynikaj�c�, pln�, vyv�en�, tmav�� ovocn� nasl�dl� chuti s ho�kosladk�mi �okol�dov�mi t�ny. | |

| K�d: 304 Vynikja�c� t��da proslul�ho zelen�ho �aje, pojmenovan� dle jednoho z nejslavn�j��ch �ajov�ch m�st, Lv�ho vrcholu (Shifeng), v oblasti Z�padn�ho jezera - Xi Hu. N�lev pln�, zelinkav� kv�tov� chuti s v�razn�mi tipsov� o��kov�mi a� pe�en�mi t�ny. | |

| K�d: 301 V�te�n� t��da slavn�ho �aje Lung Ching z oblasti "jezera Tis�ce ostrov�". N�lev v�te�n�, sv�� , m�rn� leh��, kv�tov� zelinkav�, nasl�dl� chuti s m�rn�ji o�echov�mi t�ny. | |

| K�d: 317 Vynikaj�c� zelen� �aj, nejvy��� produkovan� t��da tzv. "perlov�ho" �aje Gunpowder. N�lev velmi sv��, harmonick�, zelinkav� bylinn�, sladk� chuti s lehoulince ko�en�n�mi t�ny. | |
-lung-ching-imperial-green-tea.jpg)
| K�d: 300 Vrcholov�, ru�ne skl�zen� t��da slavn�ho, ne-li nejslavn�j��ho ��nsk�ho zelen�ho �aje Lung Ching (Dra�� studna). N�lev vyv�en�, kv�tov� zelinkav�, m�rn� ovocn� nasl�dl� chuti s typicky o�echov�mi a ka�tanov�mi t�ny. | |
-lung-ching-superior-green-tea.jpg)
| K�d: 303 V�te�n� t��da slavn�ho zelen�ho �aje Lung Ching (Dra�� studna). P�stovan� v oblasti Z�padn�ho jezera - XI HU v provincii Zhejiang. | |

| K�d: 309 Kvalitn� t��da slavn�ho ��nsk�ho zelen�ho �aje, n�lev charakteristick� chuti,tr�vov� sladk� chuti s p��jemn� naho�kl�m o�echov�m aroma. | |
-special-green-tea.jpg)
| K�d: 292 V�born� t��da slavn�ho tzv. perlov�ho �aje - zhu cha z provincie Zhejiang. N�lev, pln�, vyv�en�, lehce kv�tov� nasl�dl�, p��jemn� charakteristicky sv�rav�, v�te�n� chuti. | |

| K�d: 396 V�te�n� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje, slavn�ho "B�l�ho �aje z An Ji", z jarn� sklizn� v okrese An Ji. Naprosto vynikaj�c� n�lev hladk�, kv�tov� sladk�, bylinn� a zelinkav� chuti s ko�en�n�mi t�ny. | |

| K�d: 394 Vrcholn�, ru�n� skl�zen� t��da ��nsk�ho zelen�ho �aje, slavn�ho "B�l�ho �aje z An Ji", z ran� jarn� sklizn�. N�lev mimo��dn�, kv�tov� sladk�, bylinn� a zelinkav� chuti s ko�en�n�mi t�ny. | |

| K�d: 293 Kvalitn� t��da tohoto slavn�ho druhu �aje p�ekvapiv� sv�� chuti. N�lev velmi dobr�, pom�rn� pln�, kv�tov� nasl�dl�, p��jemn� lehce natrpkl�, decentn� zelinkav� chuti. | |
.jpg)
| K�d: 367 Vy��� z�kladn� listov� t��da dodate�n� fermentovan�ho �aje z autonomn� oblasti Xishuangbanna, proslaven�ho nejen velmi specifickou, "zatuchle" zemitou chut�, ale tak� vynikaj�c�mi zdravotn�mi ��inky. | |
-superior-(raw-puerh).jpg)
| K�d: 356 �pi�kov� sv�tl� typ sypan�ho �aje Pu Erh, p�stovan� v proslul� oblasti hory Nan Nuo. N�lev vyv�en�, kv�tov� nasl�dl�, bylinn� chuti s p��jemnou jen lehce sv�ravou dochut�. | |
.jpg)
| K�d: 799 007016 Kvalitn� t��da lisovan�ho zelen�ho typu(Sheng - raw) s p��m�s� b�l�ho �aje. N�lev pln�, charakteristicky sv�rav�, lehce kv�tov�, m�rn� nasl�dl� chuti se t�ny p�ezr�l�ho ovoce. | |
(raw-pu-erh).jpg)
| K�d: 799 007015 Kvalitn� t��da lisovan�ho zelen�ho typu(Sheng - raw) s p��m�s� b�l�ho �aje. N�lev pln�, charakteristicky sv�rav�, lehce kv�tov�, m�rn� nasl�dl� chuti se t�ny p�ezr�l�ho ovoce. | |
.jpg)
| K�d: 799 007021 Lisovan� Pu Erh, z oblasti proslul� �ajov� hory Nan Nuo, le��c� nedaleko m�sta Menghai, v okrese Xishuangbanna. | |
.jpg)
| K�d: 799 007010 V�b�rov� t��da lisovan�ho �aje Pu Erh, z oblasti proslul� �ajov� hory Nan Nuo. | |
.jpg)
| K�d: 799 007022 Kvalitn� t��da lisovan�ho �aje Pu Erh tmav�ho typu(Shu - ripe), z oblasti proslul� �ajov� hory Nan Nuo. N�lev pom�rn� pln�, lehce kv�tov�, m�rn� nasl�dl� chuti, bez trpkosti. | |
.jpg)
| K�d: 799 007013 Kvalitn� t��da lisovan�ho �aje Pu Erh zelen�ho typu(Sheng - raw), z oblasti proslul� �ajov� hory Nan Nuo. N�lev pln�, charakteristicky sv�rav�, lehce kv�tov�, m�rn� nasl�dl� chuti se zelinkav�mi t�ny. | |
.jpg)
| K�d: 799 007232 Lisovan� Pu Erh, z oblasti proslul� �ajov� hory Nan Nuo. N�lev pom�rn� pln�, lehce kv�tov�, m�rn� nasl�dl� chuti. | |
.jpg)
| K�d: 799 007019 Kvalitn� t��da lisovan�ho �aje Pu Erh, z oblasti proslul� �ajov� hory Nan Nuo. | |
.jpg)
| K�d: 756 Velmi dobr� t��da dodate�n� fermentovan�ho �aje pu erh z oblasti Menghai ovon�n� jasm�nov�mi kv�ty. | |
.jpg)
| K�d: 382 Vynikaj�c� t��da dodate�n� fermentovan�ho �aje z proslaven� a cen�n� oblasti poho�� Bulang. | |
.jpg)
| K�d: 379 Vynikaj�c� t��da �aje Pu erh, vyroben� z pom�rn� drobn�ch, zlatav�ch tips� a mal�ch k�ehk�ch l�stk�. Velmi dobr�, p��jemn� zemit� chu�. | |